polícia

See also: policia and policía

Occitan

Etymology

From Late Latin polītīa, from Ancient Greek πολιτεία (politeía). Attested from the 17th century.[1]

Pronunciation

  • IPA(key): [puˈli.sjɒ]
  • Audio (Béarn):(file)

Noun

polícia f (plural polícias)

  1. police

Derived terms

References

  1. ^ Diccionari General de la Lenga Occitana, L’Academia occitana – Consistòri del Gai Saber, 2008-2024, page 469.

Portuguese

Etymology

Learned borrowing from Late Latin polītīa, from Ancient Greek πολιτεία (politeía).

Pronunciation

 
  • (Brazil) IPA(key): /poˈli.si.ɐ/ [poˈli.sɪ.ɐ], (faster pronunciation) /poˈli.sjɐ/, /puˈli.si.ɐ/ [puˈli.sɪ.ɐ], (faster pronunciation) /puˈli.sjɐ/
    • (Southern Brazil) IPA(key): /poˈli.si.a/ [poˈli.sɪ.a], (faster pronunciation) /poˈli.sja/

  • Hyphenation: po‧lí‧ci‧a

Noun

polícia f (plural polícias)

  1. police

Noun

polícia m or f by sense (plural polícias)

  1. (colloquial) police officer
    Synonym: policial

Descendants

  • Tetum: polísia

Slovak

Etymology

Derived from Latin polītīa, from Ancient Greek πολιτεία (politeía).

Pronunciation

  • IPA(key): [ˈpɔliːt͡si̯a]

Noun

polícia f (relational adjective policajný)

  1. police

Declension

Declension of polícia
(pattern ulica)
singularplural
nominativepolíciapolície
genitivepolíciepolícií
dativepolíciipolíciám
accusativepolíciupolície
locativepolíciipolíciách
instrumentalpolícioupolíciami

Derived terms

Further reading

  • polícia”, in Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV [Dictionary portal of the Ľ. Štúr Institute of Linguistics, Slovak Academy of Science] (in Slovak), https://slovnik.juls.savba.sk, 2003–2025