propalatus

Latin

Etymology

Perfect passive participle of prōpalō.

Participle

prōpalātus (feminine prōpalāta, neuter prōpalātum); first/second-declension participle

  1. manifested, divulged

Declension

First/second-declension adjective.

singular plural
masculine feminine neuter masculine feminine neuter
nominative prōpalātus prōpalāta prōpalātum prōpalātī prōpalātae prōpalāta
genitive prōpalātī prōpalātae prōpalātī prōpalātōrum prōpalātārum prōpalātōrum
dative prōpalātō prōpalātae prōpalātō prōpalātīs
accusative prōpalātum prōpalātam prōpalātum prōpalātōs prōpalātās prōpalāta
ablative prōpalātō prōpalātā prōpalātō prōpalātīs
vocative prōpalāte prōpalāta prōpalātum prōpalātī prōpalātae prōpalāta