propalatus
Latin
Etymology
Perfect passive participle of prōpalō.
Participle
prōpalātus (feminine prōpalāta, neuter prōpalātum); first/second-declension participle
Declension
First/second-declension adjective.
| singular | plural | ||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|
| masculine | feminine | neuter | masculine | feminine | neuter | ||
| nominative | prōpalātus | prōpalāta | prōpalātum | prōpalātī | prōpalātae | prōpalāta | |
| genitive | prōpalātī | prōpalātae | prōpalātī | prōpalātōrum | prōpalātārum | prōpalātōrum | |
| dative | prōpalātō | prōpalātae | prōpalātō | prōpalātīs | |||
| accusative | prōpalātum | prōpalātam | prōpalātum | prōpalātōs | prōpalātās | prōpalāta | |
| ablative | prōpalātō | prōpalātā | prōpalātō | prōpalātīs | |||
| vocative | prōpalāte | prōpalāta | prōpalātum | prōpalātī | prōpalātae | prōpalāta | |