provokation
See also: Provokation
Swedish
Etymology
Borrowed from Latin prōvocātiō, from prōvocō.
Noun
provokation c
Declension
nominative | genitive | ||
---|---|---|---|
singular | indefinite | provokation | provokations |
definite | provokationen | provokationens | |
plural | indefinite | provokationer | provokationers |
definite | provokationerna | provokationernas |
Derived terms
- bevisprovokation
- brottsprovokation