reonian
Old English
Alternative forms
- hrēonian
Etymology
From Proto-West Germanic *reunōn.
Pronunciation
- IPA(key): /ˈre͜oː.ni.ɑn/
Verb
rēonian
Conjugation
Conjugation of rēonian (weak, class 2)
| infinitive | rēonian | rēonienne |
|---|---|---|
| indicative mood | present tense | past tense |
| first person singular | rēoniġe | rēonode |
| second person singular | rēonast | rēonodest |
| third person singular | rēonaþ | rēonode |
| plural | rēoniaþ | rēonodon |
| subjunctive | present tense | past tense |
| singular | rēoniġe | rēonode |
| plural | rēoniġen | rēonoden |
| imperative | ||
| singular | rēona | |
| plural | rēoniaþ | |
| participle | present | past |
| rēoniende | (ġe)rēonod | |
Derived terms
- ġerēonian
- rēonung
Related terms
- ġerēonung
- rēoniġ
- rēoniġmōd