rozprava
Czech
Etymology
Deverbal from rozpravit.
Pronunciation
- IPA(key): [ˈrosprava]
Noun
rozprava f
Declension
Declension of rozprava (hard feminine)
| singular | plural | |
|---|---|---|
| nominative | rozprava | rozpravy |
| genitive | rozpravy | rozprav |
| dative | rozpravě | rozpravám |
| accusative | rozpravu | rozpravy |
| vocative | rozpravo | rozpravy |
| locative | rozpravě | rozpravách |
| instrumental | rozpravou | rozpravami |
Further reading
- “rozprava”, in Příruční slovník jazyka českého (in Czech), 1935–1957
- “rozprava”, in Slovník spisovného jazyka českého (in Czech), 1960–1971, 1989
- “rozprava”, in Internetová jazyková příručka (in Czech), 2008–2025