viszonyít

Hungarian

Etymology

viszony +‎ -ít [1]

Pronunciation

  • IPA(key): [ˈvisoɲiːt]
  • Hyphenation: vi‧szo‧nyít
  • Rhymes: -iːt

Verb

viszonyít

  1. (transitive) to relate (compare quantities)

Conjugation

Conjugation of viszonyít
Click for archaic forms 1st person sg 2nd person sg
informal
3rd person sg,
2nd p. sg formal
1st person pl 2nd person pl
informal
3rd person pl,
2nd p. pl formal
indica­tive indica­tive pre­sent indef. viszonyítok viszonyítasz viszonyít viszonyítunk viszonyítotok viszonyítanak
def. viszonyítom viszonyítod viszonyítja viszonyítjuk viszonyítjátok viszonyítják
2nd obj viszonyítalak
past indef. viszonyítottam viszonyítottál viszonyított viszonyítottunk viszonyítottatok viszonyítottak
def. viszonyítottam viszonyítottad viszonyította viszonyítottuk viszonyítottátok viszonyították
2nd obj viszonyítottalak
future
Future is expressed with a present-tense verb with a completion-marking prefix and/or a time adverb, or—more explicitly—with the infinitive plus the conjugated auxiliary verb fog, e.g. viszonyítani fog.
archaic
preterite
indef. viszonyíték viszonyítál viszonyíta viszonyítánk viszonyítátok viszonyítának
def. viszonyítám viszonyítád viszonyítá viszonyítánk viszonyítátok viszonyíták
2nd obj viszonyítálak
archaic past Two additional past tenses: the present and the (current) past forms followed by vala (volt), e.g. viszonyít vala, viszonyított vala/volt.
archaic future indef. viszonyítandok viszonyítandasz viszonyítand viszonyítandunk viszonyítandotok viszonyítandanak
def. viszonyítandom viszonyítandod viszonyítandja viszonyítandjuk viszonyítandjátok viszonyítandják
2nd obj viszonyítandalak
condi­tional pre­sent indef. viszonyítanék viszonyítanál viszonyítana viszonyítanánk viszonyítanátok viszonyítanának
def. viszonyítanám viszonyítanád viszonyítaná viszonyítanánk
(or viszonyítanók)
viszonyítanátok viszonyítanák
2nd obj viszonyítanálak
past Indicative past forms followed by volna, e.g. viszonyított volna
sub­junc­tive sub­junc­tive pre­sent indef. viszonyítsak viszonyíts or
viszonyítsál
viszonyítson viszonyítsunk viszonyítsatok viszonyítsanak
def. viszonyítsam viszonyítsd or
viszonyítsad
viszonyítsa viszonyítsuk viszonyítsátok viszonyítsák
2nd obj viszonyítsalak
(archaic) past Indicative past forms followed by légyen, e.g. viszonyított légyen
infinitive viszonyítani viszonyítanom viszonyítanod viszonyítania viszonyítanunk viszonyítanotok viszonyítaniuk
other
forms
verbal noun present part. past part. future part. adverbial participle causative
viszonyítás viszonyító viszonyított viszonyítandó viszonyítva (viszonyítván)
The archaic passive conjugation had the same -(t)at/-(t)et suffix as the causative, followed by -ik in the 3rd-person singular
(and the concomitant changes in conditional and subjunctive mostly in the 1st- and 3rd-person singular like with other traditional -ik verbs).
Potential conjugation of viszonyít
Click for archaic forms 1st person sg 2nd person sg
informal
3rd person sg,
2nd p. sg formal
1st person pl 2nd person pl
informal
3rd person pl,
2nd p. pl formal
indica­tive indica­tive pre­sent indef. viszonyíthatok viszonyíthatsz viszonyíthat viszonyíthatunk viszonyíthattok viszonyíthatnak
def. viszonyíthatom viszonyíthatod viszonyíthatja viszonyíthatjuk viszonyíthatjátok viszonyíthatják
2nd obj viszonyíthatlak
past indef. viszonyíthattam viszonyíthattál viszonyíthatott viszonyíthattunk viszonyíthattatok viszonyíthattak
def. viszonyíthattam viszonyíthattad viszonyíthatta viszonyíthattuk viszonyíthattátok viszonyíthatták
2nd obj viszonyíthattalak
archaic
preterite
indef. viszonyíthaték viszonyíthatál viszonyíthata viszonyíthatánk viszonyíthatátok viszonyíthatának
def. viszonyíthatám viszonyíthatád viszonyíthatá viszonyíthatánk viszonyíthatátok viszonyíthaták
2nd obj viszonyíthatálak
archaic past Two additional past tenses: the present and the (current) past forms followed by vala (volt), e.g. viszonyíthat vala, viszonyíthatott vala/volt.
archaic future indef. viszonyíthatandok
or viszonyítandhatok
viszonyíthatandasz
or viszonyítandhatsz
viszonyíthatand
or viszonyítandhat
viszonyíthatandunk
or viszonyítandhatunk
viszonyíthatandotok
or viszonyítandhattok
viszonyíthatandanak
or viszonyítandhatnak
def. viszonyíthatandom
or viszonyítandhatom
viszonyíthatandod
or viszonyítandhatod
viszonyíthatandja
or viszonyítandhatja
viszonyíthatandjuk
or viszonyítandhatjuk
viszonyíthatandjátok
or viszonyítandhatjátok
viszonyíthatandják
or viszonyítandhatják
2nd obj viszonyíthatandalak
or viszonyítandhatlak
condi­tional pre­sent indef. viszonyíthatnék viszonyíthatnál viszonyíthatna viszonyíthatnánk viszonyíthatnátok viszonyíthatnának
def. viszonyíthatnám viszonyíthatnád viszonyíthatná viszonyíthatnánk
(or viszonyíthatnók)
viszonyíthatnátok viszonyíthatnák
2nd obj viszonyíthatnálak
past Indicative past forms followed by volna, e.g. viszonyíthatott volna
sub­junc­tive sub­junc­tive pre­sent indef. viszonyíthassak viszonyíthass or
viszonyíthassál
viszonyíthasson viszonyíthassunk viszonyíthassatok viszonyíthassanak
def. viszonyíthassam viszonyíthasd or
viszonyíthassad
viszonyíthassa viszonyíthassuk viszonyíthassátok viszonyíthassák
2nd obj viszonyíthassalak
(archaic) past Indicative past forms followed by légyen, e.g. viszonyíthatott légyen
infinitive (viszonyíthatni) (viszonyíthatnom) (viszonyíthatnod) (viszonyíthatnia) (viszonyíthatnunk) (viszonyíthatnotok) (viszonyíthatniuk)
other
forms
positive adjective negative adjective adverbial participle
viszonyítható viszonyíthatatlan (viszonyíthatva / viszonyíthatván)

References

  1. ^ viszonyít in Zaicz, Gábor (ed.). Etimológiai szótár: Magyar szavak és toldalékok eredete (‘Dictionary of Etymology: The origin of Hungarian words and affixes’). Budapest: Tinta Könyvkiadó, 2006, →ISBN.  (See also its 2nd edition.)

Further reading

  • viszonyít in Géza Bárczi, László Országh, et al., editors, A magyar nyelv értelmező szótára [The Explanatory Dictionary of the Hungarian Language] (ÉrtSz.), Budapest: Akadémiai Kiadó, 1959–1962. Fifth ed., 1992: →ISBN.