vypnout

Czech

Etymology

From vy- +‎ pnout.

Pronunciation

  • IPA(key): [ˈvɪpnou̯t]

Verb

vypnout pf (imperfective vypínat)

  1. (transitive) to turn off, to shut down, to disable (to put a mechanism, device or system out of operation)
    Synonym: deaktivovat
    Antonym: zapnout

Conjugation

Conjugation of vypnout
infinitive vypnout, vypnouti active adjective vypnuvší

, vypjavší

verbal noun vypnetí passive adjective vypnutý, vypjatý
present forms indicative imperative
singular plural singular plural
1st person vypnu vypneme vypněme
2nd person vypneš vypnete vypni vypněte
3rd person vypne vypnou

The verb vypnout does not have present tense and the present forms are used to express future only.

participles past participles passive participles
singular plural singular plural
masculine animate vypnul, vypjal vypnuli, vypjali vypnut, vypjat vypnuti, vypjati
masculine inanimate vypnuly, vypjaly vypnuty, vypjaty
feminine vypnula, vypjala vypnuta, vypjata
neuter vypnulo, vypjalo vypnula, vypjala vypnuto, vypjato vypnuta, vypjata
transgressives present past
masculine singular vypnuv, vypjav
feminine + neuter singular vypnuvši, vypjavši
plural vypnuvše, vypjavše

Derived terms

Further reading