weodian
Old English
Etymology
Pronunciation
- IPA(key): /ˈwe͜oː.di.ɑn/
Verb
wēodian
- to weed
Conjugation
Conjugation of wēodian (weak, class 2)
| infinitive | wēodian | wēodienne |
|---|---|---|
| indicative mood | present tense | past tense |
| first person singular | wēodiġe | wēodode |
| second person singular | wēodast | wēododest |
| third person singular | wēodaþ | wēodode |
| plural | wēodiaþ | wēododon |
| subjunctive | present tense | past tense |
| singular | wēodiġe | wēodode |
| plural | wēodiġen | wēododen |
| imperative | ||
| singular | wēoda | |
| plural | wēodiaþ | |
| participle | present | past |
| wēodiende | (ġe)wēodod | |