wilian
Old English
Pronunciation
- IPA(key): /ˈwi.li.ɑn/
Verb
wilian
- alternative form of wielwan
Conjugation
Conjugation of wilian (weak, class 2)
| infinitive | wilian | wilienne |
|---|---|---|
| indicative mood | present tense | past tense |
| first person singular | wiliġe | wilode |
| second person singular | wilast | wilodest |
| third person singular | wilaþ | wilode |
| plural | wiliaþ | wilodon |
| subjunctive | present tense | past tense |
| singular | wiliġe | wilode |
| plural | wiliġen | wiloden |
| imperative | ||
| singular | wila | |
| plural | wiliaþ | |
| participle | present | past |
| wiliende | (ġe)wilod | |