ανακόλουθο

Greek

Etymology

From Ancient Greek ἀνακόλουθον (anakólouthon).

Noun

ανακόλουθο • (anakólouthon (plural ανακόλουθα)

  1. (grammar) anacoluthon

Declension

Declension of ανακόλουθο
singular plural
nominative ανακόλουθο (anakóloutho) ανακόλουθα (anakóloutha)
genitive ανακολούθου (anakoloúthou)
ανακόλουθου (anakólouthou)
ανακολούθων (anakoloúthon)
ανακόλουθων (anakólouthon)
accusative ανακόλουθο (anakóloutho) ανακόλουθα (anakóloutha)
vocative ανακόλουθο (anakóloutho) ανακόλουθα (anakóloutha)

Further reading