κέρατο
Greek
Noun
κέρατο • (kérato) n
- horn
- (colloquial) adultery
- (colloquial) protuberance
Declension
| singular | plural | |
|---|---|---|
| nominative | κέρατο (kérato) | κέρατα (kérata) |
| genitive | κεράτου (kerátou) κέρατου (kératou) |
κεράτων (keráton) |
| accusative | κέρατο (kérato) | κέρατα (kérata) |
| vocative | κέρατο (kérato) | κέρατα (kérata) |