κανόνα
Ancient Greek
Pronunciation
- (5th BCE Attic) IPA(key): /ka.nó.na/
- (1st CE Egyptian) IPA(key): /kaˈno.na/
- (4th CE Koine) IPA(key): /kaˈno.na/
- (10th CE Byzantine) IPA(key): /kaˈno.na/
- (15th CE Constantinopolitan) IPA(key): /kaˈno.na/
Noun
κᾰνόνᾰ • (kănónă)
- accusative singular of κᾰνών (kănṓn)
Greek
Pronunciation
- IPA(key): /kaˈno.na/
- Hyphenation: κα‧νό‧να
Noun
κανόνα • (kanóna) m
- genitive/accusative/vocative singular of κανόνας (kanónas)