φωνίον

Ancient Greek

Etymology

From φωνή (phōnḗ) +‎ -ῐον (-ĭon).

Pronunciation

 

Noun

φωνῐ́ον • (phōnĭ́onn (genitive φωνῐ́ου); second declension

  1. diminutive of φωνή (phōnḗ)

Inflection

References