безумник

Serbo-Croatian

Etymology

From без- +‎ умник.

Pronunciation

  • IPA(key): /bězuːmniːk/
  • Hyphenation: без‧ум‧ник

Noun

бѐзӯмнӣк m anim (Latin spelling bèzūmnīk)

  1. insane or deranged person

Declension

Declension of безумник
singular plural
nominative бѐзӯмнӣк бѐзӯмнӣци
genitive безумника безумника
dative безумнику безумницима
accusative безумника безумнике
vocative бѐзӯмнӣче безумници
locative безумнику безумницима
instrumental безумником безумницима