йэр
Karaim
Etymology
From
Proto-Turkic
*yẹr
.
Noun
йэр
• (
yer
)
land
,
country
earth
,
ground
,
soil
References
N. A. Baskakov, S.M. Šapšala, editor (
1973
), “
йэр
”, in
Karaimsko-Russko-Polʹskij Slovarʹ
[
Karaim-Russian-Polish Dictionary
], Moscow: Moskva,
→ISBN