Himmelskunde

German

Etymology

From Himmel (sky) +‎ -s- +‎ -kunde (-logy).

Pronunciation

  • IPA(key): [ˈhɪml̩sˌkʊndə], [ˈhɪməlsˌkʊndə]

Noun

Himmelskunde f (genitive Himmelskunde, no plural)

  1. astronomy
    Synonyms: Astronomie, Sternkunde

Declension

Derived terms

Further reading