broccia
Italian
Etymology 1
Borrowed from
French
broche
.
Noun
broccia
f
(
plural
brocce
)
broach
(
tool for making holes
)
Etymology 2
Verb
broccia
inflection of
brocciare
:
third-person singular present indicative
second-person singular imperative
Anagrams
Baricco
,
barocci
,
braccio
,
bracciò
,
broccai
,
ribocca