cnapa

Middle English

Noun

cnapa

  1. (Early Middle English) alternative form of knape

Old English

Etymology

From Proto-West Germanic *knappō.

Pronunciation

  • IPA(key): /ˈknɑ.pɑ/

Noun

cnapa m

  1. boy; lad; young man
  2. servant

Declension

Weak:

singular plural
nominative cnapa cnapan
accusative cnapan cnapan
genitive cnapan cnapena
dative cnapan cnapum

Derived terms

Descendants

  • Middle English: knape, knappe (rare), cnapa, cnapæ (Early Middle English), cnape (Ormulum)
    • English: knape
    • Scots: knape, knaip