knaagtand
Dutch
Etymology
Compound of
knagen
+
tand
.
Pronunciation
IPA
(key)
:
/ˈknaːx.tɑnt/
Audio
:
(file)
Hyphenation:
knaag‧tand
Noun
knaagtand
m
(
plural
knaagtanden
,
diminutive
knaagtandje
n
)
a relatively large
incisor
, such as a
rodent
's or a
lagomorph
's