kráľ

See also: kral, Kral, král, Král, and Kráľ

Old Slovak

Etymology

Inherited from Proto-Slavic *korľь. First attested in 1407.

Noun

kráľ m pers

  1. king (male monarch; a man who heads a monarchy)

Descendants

  • Pannonian Rusyn: краль (kralʹ)
  • Slovak: kráľ

Noun

kráľ m animal

  1. (in the animal kingdom) king (leader of a group of animals)

Noun

kráľ m inan

  1. (mineralogy) gold

References

  • Majtán, Milan et al., editors (1991–2008), “kráľ”, in Historický slovník slovenského jazyka [Historical Dictionary of the Slovak Language] (in Slovak), volumes 1–7 (A – Ž), Bratislava: VEDA, →OCLC

Slovak

Etymology

Inherited from Old Slovak kráľ, from Proto-Slavic *korľь.

Pronunciation

  • IPA(key): [kraːʎ]
  • Audio:(file)
  • Homophone: Kráľ

Noun

kráľ m pers (female equivalent kráľovná)

  1. king
  2. (chess) king

Declension

Declension of kráľ
singular plural
nominative kráľ králi, kráľovia
genitive kráľa kráľov
dative kráľovi kráľom
accusative kráľa kráľov
locative kráľovi kráľoch
instrumental kráľom kráľmi

See also

Chess pieces in Slovak · šachové figurky (layout · text)
kráľ dáma veža strelec jazdec pešiak

References

  • “kráľ”, in Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV [Dictionary portal of the Ľ. Štúr Institute of Linguistics, Slovak Academy of Science] (in Slovak), https://slovnik.juls.savba.sk, 2003–2025
This article is issued from Wiktionary. The text is available under Creative Commons Attribution-Share Alike 4.0 unless otherwise noted. Additional terms may apply for the media files.