landwaru
Old English
Etymology
From
land
(
“
land
”
)
+
-ware
Pronunciation
IPA
(key)
:
/ˈlɑndˌwɑ.ru/
Noun
landwaru
f
(
poetic
)
the
people
of a
country
References
Joseph Bosworth
,
T. Northcote Toller
(
1898
) “
land-waru
”, in
An Anglo-Saxon Dictionary
, second edition, Oxford:
Oxford University Press
.