pæca

Old English

Etymology

From pǣċan (to decieve) +‎ -a.

Pronunciation

  • IPA(key): /ˈpæː.t͡ʃɑ/

Noun

pǣċa m

  1. a deceiver

Declension

Weak:

singular plural
nominative pǣċa pǣċan
accusative pǣċan pǣċan
genitive pǣċan pǣċena
dative pǣċan pǣċum

References