protivný

Czech

Etymology

Inherited from Old Czech protivný, from Proto-Slavic *protivьnъ.

Pronunciation

  • IPA(key): [ˈprocɪvniː]

Adjective

protivný (comparative protivnější, superlative nejprotivnější, adverb protivně)

  1. mean; annoying
    protivný chlap(please add an English translation of this usage example)
    ten člověk je mi protivný(please add an English translation of this usage example)
    protivný zvuk(please add an English translation of this usage example)
    protivný zvyk(please add an English translation of this usage example)
  2. (dated) contrary; opposite

Declension

Declension of protivný (hard)
singular
masculine feminine neuter
animate inanimate
nominative protivný protivná protivné
genitive protivného protivné protivného
dative protivnému protivné protivnému
accusative protivného protivný protivnou protivné
locative protivném protivné protivném
instrumental protivným protivnou protivným
plural
masculine feminine neuter
animate inanimate
nominative protivní protivné protivná
genitive protivných
dative protivným
accusative protivné protivná
locative protivných
instrumental protivnými

See also

Further reading

Old Czech

Etymology

Inherited from Proto-Slavic *protivьnъ.

Pronunciation

  • IPA(key): (13th CE) /ˈprociʋnɨː/
  • IPA(key): (15th CE) /ˈprocivniː/, /ˈprocivnɛj/

Adjective

protivný

  1. contrary; opposite
  2. mean; annoying

Declension

Declension of protivný (hard)
singular
masculine feminine neuter
nominative protivný protivná protivné
genitive protivného protivné protivného
dative protivnému protivniej, protivnéj protivnému
accusative protivného, protivný protivnú protivné
locative protivniem, protivném protivniej, protivnéj protivniem, protivném
instrumental protivným protivnú protivným
dual
masculine feminine neuter
nominative protivná protivniej, protivnéj
genitive protivnú
dative protivnýma
accusative protivná protivniej, protivnéj
locative protivnú
instrumental protivnýma
plural
masculine feminine neuter
nominative protivní protivné protivná
genitive protivných
dative protivným
accusative protivné protivná
locative protivných
instrumental protivnými

Descendants

  • Czech: protivný

Further reading

Old Slovak

Etymology

Inherited from Proto-Slavic *protivьnъ.

Adjective

protivný

  1. contrary; opposite
  2. mean; annoying

Derived terms

nouns

Descendants

  • Pannonian Rusyn: процивни (procivni)
  • Slovak: protivný

Further reading

  • Majtán, Milan et al., editors (1991–2008), “protivný”, in Historický slovník slovenského jazyka [Historical Dictionary of the Slovak Language] (in Slovak), volumes 1–7 (A – Ž), Bratislava: VEDA, →OCLC

Slovak

Etymology

Inherited from Old Slovak protivný, from Proto-Slavic *protivьnъ.

Pronunciation

  • IPA(key): [ˈprɔcivniː]
  • Homophone: protivní

Adjective

protivný (adverb protivne)

  1. mean; annoying
  2. (dated) contrary; opposite

Declension

Declension of protivný (hard-long)
singular
masculine feminine neuter
animate inanimate
nominative protivný protivná protivné
genitive protivného protivnej protivného
dative protivnému protivnej protivnému
accusative protivného protivný protivnú protivné
locative protivnom protivnej protivnom
instrumental protivným protivnou protivným
plural
masculine feminine/neuter
animate inanimate
nominative protivní protivné
genitive protivných
dative protivným
accusative protivných protivné
locative protivných
instrumental protivnými

Derived terms

  • protivne
  • protivnosť

Further reading

  • protivný”, in Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV [Dictionary portal of the Ľ. Štúr Institute of Linguistics, Slovak Academy of Science] (in Slovak), https://slovnik.juls.savba.sk, 2003–2025