tlmočník
Slovak
Etymology
From tlmočiť + -ník, which was ultimately derived from Proto-Slavic *tъlmačiti, whose root is of Turkic origin.[1]
Pronunciation
- IPA(key): [ˈtlmɔt͡ʃɲiːk]
Noun
tlmočník m pers (female equivalent tlmočníčka, relational adjective tlmočnícky)
Declension
| singular | plural | |
|---|---|---|
| nominative | tlmočník | tlmočníci |
| genitive | tlmočníka | tlmočníkov |
| dative | tlmočníkovi | tlmočníkom |
| accusative | tlmočníka | tlmočníkov |
| locative | tlmočníkovi | tlmočníkoch |
| instrumental | tlmočníkom | tlmočníkmi |
Derived terms
- tlmočníctvo
References
- ^ Králik, Ľubor (2016) “tlmočiť”, in Stručný etymologický slovník slovenčiny [Concise Etymological Dictionary of Slovak] (in Slovak), Bratislava: VEDA; JÚĽŠ SAV, →ISBN, page 615
Further reading
- “tlmočník”, in Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV [Dictionary portal of the Ľ. Štúr Institute of Linguistics, Slovak Academy of Science] (in Slovak), https://slovnik.juls.savba.sk, 2003–2025