vrtoch

Czech

Etymology

From vrtět +‎ -och.

Pronunciation

  • IPA(key): [ˈvr̩tox]

Noun

vrtoch m inan

  1. whim, caprice
    Synonyms: rozmar, (dated) vrtocha

Declension

Noun

vrtoch m anim

  1. (obsolete) someone who is capricious

Declension

Derived terms

Further reading