wæpnian
Old English
Etymology
Pronunciation
- IPA(key): /ˈwæːp.ni.ɑn/
Verb
wǣpnian
- to arm
Conjugation
Conjugation of wǣpnian (weak, class 2)
| infinitive | wǣpnian | wǣpnienne |
|---|---|---|
| indicative mood | present tense | past tense |
| first person singular | wǣpniġe | wǣpnode |
| second person singular | wǣpnast | wǣpnodest |
| third person singular | wǣpnaþ | wǣpnode |
| plural | wǣpniaþ | wǣpnodon |
| subjunctive | present tense | past tense |
| singular | wǣpniġe | wǣpnode |
| plural | wǣpniġen | wǣpnoden |
| imperative | ||
| singular | wǣpna | |
| plural | wǣpniaþ | |
| participle | present | past |
| wǣpniende | (ġe)wǣpnod | |