windhaan

Dutch

Etymology

Compound of wind (wind) +‎ haan (cock).

Pronunciation

  • IPA(key): /ˈʋɪnt.ɦaːn/
  • Audio:(file)
  • Hyphenation: wind‧haan

Noun

windhaan m (plural windhanen, diminutive windhaantje n)

  1. weathercock

Synonyms

Hypernyms