wogian
Old English
Etymology
Unknown
Pronunciation
- IPA(key): /ˈwoː.ɡi.ɑn/, [ˈwoː.ɣi.ɑn]
Verb
wōgian
- to woo, court, marry
Conjugation
Conjugation of wōgian (weak, class 2)
| infinitive | wōgian | wōgienne |
|---|---|---|
| indicative mood | present tense | past tense |
| first person singular | wōgiġe | wōgode |
| second person singular | wōgast | wōgodest |
| third person singular | wōgaþ | wōgode |
| plural | wōgiaþ | wōgodon |
| subjunctive | present tense | past tense |
| singular | wōgiġe | wōgode |
| plural | wōgiġen | wōgoden |
| imperative | ||
| singular | wōga | |
| plural | wōgiaþ | |
| participle | present | past |
| wōgiende | (ġe)wōgod | |