нарещи

Old Church Slavonic

Etymology

на- (na-) +‎ рещи (rešti)

Verb

нарещи • (nareštipf

  1. to be called, to name
    • Luke 15:19, from Codex Marianus, 3151900-3151910:
      юже нѣсмъ достоинъ нарещи сѧ с꙯нъ твои · сътвори мѧ ѣко единого отъ наимъникъ твоихъ ·
      juže něsmŭ dostoinŭ narešti sę s:nŭ tvoi · sŭtvori mę jěko edinogo otŭ naimŭnikŭ tvoixŭ ·
      I am no more worthy to be called thy son: make me as one of thy hired servants.
  2. to appoint, to proclaim
    • 1581, Ostrog Bible, Isaiah 61.2:
      нарещи лѣто гн҃е бл҃гои҆зволе́но, и҆ дн҃ь възда́нїѧ.
      narešti lěto gn:e bl:goizvoléno, i dn:ĭ vŭzdániję.
      To proclaim the acceptable year of the LORD, and the day of vengeance of our God;

Conjugation

Present tense of нарещи
singular dual plural
азъ (azŭ) тꙑ (ty) тъ () вѣ () ва (va) та (ta) мꙑ (my) вꙑ (vy) ти (ti)
нарекѫ (narekǫ) наречеши (narečeši) наречетъ (narečetŭ) наречевѣ (narečevě) наречета (narečeta) наречете (narečete) наречемъ (narečemŭ) наречете (narečete) нарекѫтъ (narekǫtŭ)

References