пострищи

Old Church Slavonic

Etymology

по- (po-) +‎ стрищи (strišti)

Verb

пострищи • (postrištipf

  1. haircut
  2. tonsure, consecrate to a spiritual title
    • from the Life of Good King Wencelaus:
      Въздрастъшоу жє ѥмоу ꙗко пострищи и, призъва Братиславъ, отьць ѥго, на пострижєньѥ бискоупа єтєра, имєньмь Нотара, и сь клирикꙑ ѥго.
      Vŭzdrastŭšu že jemu jako postrišti i, prizŭva Bratislavŭ, otĭcĭ jego, na postriženĭje biskupa etera, imenĭmĭ Notara, i sĭ kliriky jego.
      And as he grew so big as to tonsure him, his father Bratislav invited to this tonsure a certain bishop, Notar by name, and his clerics with him.

Conjugation

Present tense of пострищи
singular dual plural
азъ (azŭ) тꙑ (ty) тъ () вѣ () ва (va) та (ta) мꙑ (my) вꙑ (vy) ти (ti)
постригѫ (postrigǫ) пострижеши (postrižeši) пострижетъ (postrižetŭ) пострижевѣ (postriževě) пострижета (postrižeta) пострижете (postrižete) пострижемъ (postrižemŭ) пострижете (postrižete) постригѫтъ (postrigǫtŭ)

References

  • Андрей Бояджиев, Старобългарска читанка, София, 2016.