Vik
English
Etymology 1
Shortening.
Proper noun
Vik
- A diminutive of the male given names Viktor and Vikram.
Etymology 2
Borrowed from Norwegian.
Proper noun
Vik (plural Viks)
- A surname from Norwegian.
Further reading
- Hanks, Patrick, editor (2003), “Vik”, in Dictionary of American Family Names, volume 3, New York: Oxford University Press, →ISBN.
- Forebears
Norwegian
Proper noun
Vik
Slovak
Pronunciation
- IPA(key): [vik]
Proper noun
Vik m pers (female equivalent Viková)
- a male surname
Declension
| singular | plural 1 | plural 2 | |
|---|---|---|---|
| nominative | Vik | Vikovia | Vikovci |
| genitive | Vika | Vikov | Vikovcov |
| dative | Vikovi | Vikom | Vikovcom |
| accusative | Vika | Vikov | Vikovcov |
| locative | Vikovi | Vikoch | Vikovcoch |
| instrumental | Vikom | Vikmi | Vikovcami |
Further reading
- “Vik”, in Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV [Dictionary portal of the Ľ. Štúr Institute of Linguistics, Slovak Academy of Science] (in Slovak), https://slovnik.juls.savba.sk, 2003–2025