kelih
Old High German
Alternative forms
- kelh, kelich
Etymology
From Proto-West Germanic *kalik.
Noun
kelih m
Descendants
Slovene
Etymology
From Old High German kelih, from Latin calix.
Pronunciation
- IPA(key): /kèːlix/
Noun
kẹ́lih m inan
Declension
| Masculine inan., hard o-stem | |||
|---|---|---|---|
| nom. sing. | kélih | ||
| gen. sing. | kéliha | ||
| singular | dual | plural | |
| nominative (imenovȃlnik) |
kélih | kéliha | kélihi |
| genitive (rodȋlnik) |
kéliha | kélihov | kélihov |
| dative (dajȃlnik) |
kélihu | kélihoma | kélihom |
| accusative (tožȋlnik) |
kélih | kéliha | kélihe |
| locative (mẹ̑stnik) |
kélihu | kélihih | kélihih |
| instrumental (orọ̑dnik) |
kélihom | kélihoma | kélihi |