chcieť

Slovak

Etymology

Inherited from Proto-Slavic *xъtěti.

Pronunciation

  • IPA(key): [xt͡si̯ec]

Verb

chcieť impf

  1. to want
    Synonym: želať

Conjugation

Conjugation of chcieť (irregular)
infinitive chcieť
indicative singular plural
first second third first second third
presentchcem chceš chce chceme chcete chcú
past masculine chcel som chcel si chcel chceli sme chceli ste chceli
feminine chcela som chcela si chcela
neuter chcelo som chcelo si chcelo
past perfect masculine bol som chcel bol si chcel bol chcel boli sme chceli boli ste chceli boli chceli
feminine bola som chcela bola si chcela bola chcela
neuter bolo som chcelo bolo si chcelo bolo chcelo
futurebudem chcieť budeš chcieť bude chcieť budeme chcieť budete chcieť budú chcieť
conditional singular plural
first second third first second third
present masculine chcel by som chcel by si chcel by chceli by sme chceli by ste chceli by
feminine chcela by som chcela by si chcela by
neuter chcelo by som chcelo by si chcelo by
past masculine bol by som chcel bol by si chcel bol by chcel boli by sme chceli boli by ste chceli boli by chceli
feminine bola by som chcela bola by si chcela bola by chcela
neuter bolo by som chcelo bolo by si chcelo bolo by chcelo
imperative singular plural
first second third first second third
present— chci — chcime chcite —
non-finite forms participles transgressive verbal noun
present active past active passive l-participle
chcejúci — chcený chcel, chcela, chcelo, chceli chcejúc chcenie

Further reading

  • “chcieť”, in Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV [Dictionary portal of the Ľ. Štúr Institute of Linguistics, Slovak Academy of Science] (in Slovak), https://slovnik.juls.savba.sk, 2003–2025
This article is issued from Wiktionary. The text is available under Creative Commons Attribution-Share Alike 4.0 unless otherwise noted. Additional terms may apply for the media files.