rozkulačovat

Czech

Etymology

Borrowed from Russian раскулачивать (raskulačivatʹ). Morphologically roz- +‎ kulak +‎ -ovat.

Pronunciation

  • IPA(key): [ˈroskulat͡ʃovat]
  • Rhymes: -ovat
  • Hyphenation: roz‧ku‧la‧čo‧vat

Verb

rozkulačovat impf (perfective rozkulačit)

  1. (historical, transitive) to dekulakize or keep dekulakizing (collectivizing the property of a prosperous peasant or farmer) [since 20th c.]
    • 1956, Stát a právo[1], volumes 1–3, Academia, page 220:
      Zásadu dobrovolnosti se snažili zaměňovat násilím vůči středním, ba i chudým rolníkům, kteří nevstoupili ihned do kolchozů. Používali násilí a »rozkulačovali« vedle kulaků i střední rolníky []
      They replaced the priniciple of voluntariness with violence against middle-income or even poor peasants, who had not immediately joined the farming collectves. They used violence and "dekulakized" not only kulaks but also midle-income peasants []

Conjugation

Conjugation of rozkulačovat
infinitive rozkulačovat, rozkulačovati active adjective rozkulačující


verbal noun rozkulačování passive adjective rozkulačovaný
present forms indicative imperative
singular plural singular plural
1st person rozkulačuji,
rozkulačuju (coll.)
rozkulačujeme rozkulačujme
2nd person rozkulačuješ rozkulačujete rozkulačuj rozkulačujte
3rd person rozkulačuje rozkulačují,
rozkulačujou (coll.)

The future tense: a combination of a future form of být + infinitive rozkulačovat.

participles past participles passive participles
singular plural singular plural
masculine animate rozkulačoval rozkulačovali rozkulačován rozkulačováni
masculine inanimate rozkulačovaly rozkulačovány
feminine rozkulačovala rozkulačována
neuter rozkulačovalo rozkulačovala rozkulačováno rozkulačována
transgressives present past
masculine singular rozkulačuje
feminine + neuter singular rozkulačujíc
plural rozkulačujíce

Derived terms

Further reading